Sodnovápenaté sklo sa zvyčajne nazýva silikátové sklo, jeho hlavnou zložkou je oxid kremičitý (SiO2) a tiež obsahuje určité množstvo oxidu sodného (Na2O) a oxidu vápenatého (CaO) a niektoré ďalšie pomocné zložky. Pretože obsahuje oxid sodný a oxid vápenatý, jeho koeficient tepelnej rozťažnosti je malý, takže má dobrú odolnosť proti tepelným šokom; zároveň má sodnovápenaté sklo veľmi dobrú priepustnosť svetla a chemickú stabilitu, takže sa používa pri výrobe chemických nástrojov, optických nástrojov, zdravotníckych pomôcok a ďalších aspektov má široké uplatnenie.
Hlavnými zložkami borosilikátového skla sú oxid kremičitý (SiO2) a oxid boritý (B2O3) a obsahujú aj niektoré ďalšie pomocné zložky. V porovnaní so sodnovápenatým sklom má vysoké borosilikátové sklo menší koeficient tepelnej rozťažnosti, takže má lepšiu tepelnú odolnosť a odolnosť proti tepelným šokom; okrem toho má vysoko borosilikátové sklo lepšie mechanické vlastnosti a chemickú stabilitu a je transparentnejšie a odolnejšie voči žiareniu. Preto je široko používaný v jadrovom priemysle, optoelektronickej technológii, polovodičovom priemysle a ďalších oblastiach.
Hoci sodnovápenaté sklo aj borokremičité sklo sú anorganické amorfné materiály, ich rozdiel spočíva v chemickom zložení a vlastnostiach. Sodnovápenaté sklo je vhodné pre príležitosti vyžadujúce chemickú stabilitu a priepustnosť svetla, zatiaľ čo vysoko borosilikátové sklo je vhodnejšie pre príležitosti vyžadujúce vysokú tepelnú odolnosť a odolnosť voči žiareniu.




